Emotion

Do ruky zahryznutá mlčím
a učím sa schovať svoje sny.
Bránim vyjsť na povrch sebe
a tým spiacim v mojej duši.
Nedovolím a nechcem,
aby vyšli.
Tajne tajím dych
a ponáram sa do jazvy ukrytej na dne srdca.
Ešte páli,
je priam žeravá.
Potichu spí a čaká na tú pravú chvíľu prebudenia.

Otvorím oči tápajúc v myšlienkach,
ktoré nie sú moje.
Sú cudzie,
ale rozožierajú celé vnútro.
Dokážu dokaličiť všetko zahojené
a prebudiť k životu prázdnotu.
Tieto myšlienky sú ako magnet.
Nabaľujú sa pokým ich nie  je tak veľa
až začnú jedna po druhej opadávať.
A keď opadnú všetko precitne.

Do strán sa rozletia dvere duše
hľadajú cestu von.
Naťahujú sa za vecami opradenými pavučinou
snažiac sa ju oprášiť, aby nabrala nový šmrnc.
Pozerajú po okolí
a vidia čo len chcú.
Pozerajú na všetko po čom túžia,
no každý kúsok je vzdialený.
Začínajú sa zatvárať,
kľučka sa zabuchne,
kľúč padá,
stráca sa....