Emotion

Kolíšem sa na vlnách pokojnej rieky prúdiacej v nekonečnom oceáne.
Vlny ma občas nadhadzujú, hojdajú.
Sem - tam spomalím na plytčine.
Hladina je rovná, rovnomerná.
Všade navôkol iba ja a more.
A západ slnka v dohľade.
Rozumieme si.
Ja mlčím a počúvam šepot vĺn.
More šumí a volá ma do svojho náručia.
Odolávam.
Niekde v diaľke vyskočil delfín.
Bol krásny a majestátny.
Škoda, že som ho zazrela len na chvíľku.
Hneď sa vrátil do hlbín.
Neďaleko lieta čajka.
Keby mi požičala na zlomok sekundy krídla,
vyletela by som k nebu a viac sa nevrátila.
Pocítila som jemný vánok na líci.
Nežný, nevtieravý.
Ako keby ma hladil po tvári okúzľujúc ma svojou nehou.
Príjemné.
Ale zrazu sa niečo deje.
More sa zbláznilo, vlny vyskakujú.
Tvrdý pád na zem a precitnutie zo sna na vlnách hojdacej siete.