Emotion

Urazená pozerám do neba
a prosím o radu.
Jednoduchú, priamu, odvážnu
a zmysluplnú k veci.
Nech mi niekto konečne vysvetlí terajší stav.

Oduto sa snažím počúvať
kto si čo zas vymyslí.
A už to začína.
Návody na život sa sypú.
A každý si hudie len svoje a svoje.

Zahmlene vidím tých mudrcov
čo prežili všetko na svete.
Iba akurát o mne nič nevedia.
Tlačia mi do hlavy
prisvojujúc si myšlienky dávno vyslovené.

Poslednýkrát sa usmejem
a skláňam hlavu k zemi.
Zase nič, len otrepané frázy,
ktoré každý pozná
a predstiera, že žije podľa nich.

No ja im neverím.