Ponorená do svojho dňa
konštatujem, že sa mi otvára nová cesta.
Cesta zo zabudnutých spomienok
do nového a neprebádaného sveta plného zvratov.
Sama som zvedavá, čo ma všetko čaká.
Stretnem nových ľudí na prvý pohľad obyčajných,
no na druhý pohľad vzrušujúcich a možno tak trochu iných
ako sú všetci ostatní.
Ja totiž neuznávam všednosť.
Ľudia vyzerajúci rovnako bez štipky originality
a pritom si myslia, že sú zaujímaví.
No opak je pravdou.
Len oni si to nepriznajú, ale dosť už o nich.
Ďalej očakávam, nie radšej nič neočakávam.
Iba sa snažím predstaviť si čo by som rada uvítala na mojej nevídanej ceste.
Tak trochu dobrodružstva s kúskom dobrého humoru.
Veľa smiechu okolo a dobrej nálady.
Dobré jedlo - to sa vždy zíde.
A ešte príjemné melódie hrajúce vo vetre dávajúce pocit,
že si hlavnou úlohou v tom najväčšom filme s názvom Život.
Herci sa samozrejme budú meniť.
Ostanú spomienky, nedopovedané vety,
prirýchle reakcie bez uváženia.
Nezmyselné rozchody a opätovné návraty.
No áno aj to je niečo a môže byť toho ešte stále viac a viac....
Ale to už nechám na niekoho iného...nech sa stará o to, aby som sa nenudila.
Čo ma čaká...
03.03.2008 22:18:53
a čo ma neminie....
Komentáre
Ale to už nechám na niekoho iného...nech sa stará o to, aby som sa nenudila.
Pente-sileia
ano, o to aby som sa nenudila sa musim postarat, ale niekedy sa deju veci, ktore nie su v mojich silach, aby som ich ovplyvnila ....:-)