Emotion

Odkladám do večerného stolíka sny.
Zamkýnam ich na kľúčik.
Kľúčik z okna dopadá na zem
a stráca sa niekde v tráve.

Je čas...
Čas zahodiť sladké detstvo
zahodiť akúsi nádej v niečo tam hore
zahodiť samotu
a vykročiť vpred.

Neobzerať sa dozadu
či som náhodou niečo nezabudla
jednoducho ísť do osídiel prítomnosti
a prijímať veci také sú.

Žiadne prikrášľovanie
žiadne domýšľanie
žiadne patálie.

Len čistá skutočnosť....

Jednoduché, však?